Rabi Levi Jicchach bol raz prepadnutý lúpežníkom, ktorý bol známy svojou hrubosťou a nemravnosťou. Lupič schytil Leviho za kabát a vytiahol ho z jeho koča. Pritlačil ho d dvierkam kočiaru a zareval: "Vieš kto som?" "Áno", povedal rabbi pokojne "a musím sa priznať, že ti aj závidím". "Ty sa opovažuješ robiť si žarty na môj účet?" vykrikol muž, ktorého pery sa takmer dotýkali rabbiho nosa. "Čo myslíš tým, že mi závidíš? Čo je na mne, nebezpečnom zločincovi, že by si mi to ty, svätý rabín, mohol závidieť?" "Naši mudrci učia" povedal rabbi, "že Boh tak miluje hriešnika, že tomu, kto sa robí pokánie zo svojich hriechov z lásky k Bohu, všetky jeho neprávosti sa počítajú za záslužné skutky.Uváž sám, mojich hriechov je málo a sú malé, a tak dobru, ktoré mi Boh pripisuje ako zásluhu moje priestupky moc nepomáhajú. U teba je to ale ináč! Ty si známy hriešnik. Keby si sa z lásky k Bohu kajal, nikto by sa ti v zásluhách nevyrovnal! To je dôvod, prečo ti závidím!" Keď to Levi Jicchak dopovedal, chytil lupiča za kabát a súcitne ho prosil, aby sa kajal, až zlodejovo srdce zmäklo a on sa na mieste obrátil k Bohu. 

Zrazu sa ocitám v mori osamelých 
lovím v spomienkach 
a to mi ubližuje viac, ako si môžeš predstaviť,
o veľa viac ako sa to môže zdať.
Zrazu... (W. Houston, All at once)

Moje dni utekajú rýchlejšie ako tkáčsky člnok a končia sa, pretože chýba niť... (Job 7)

Obraz tkáčskeho stroja odkazuje na látku, tkaninu, z ktorých máme ušité oblečenie, a ktoré zvlášť v tomto mraze mimoriadne oceňujeme.  Obraz tkaniny odkazuje však aj na písaný text, keďže slovo text pochádza od latinského slova tkať (textere). Pred sebou teda máme tri druhy látky, ale pristavme sa pri texte/látke Markovho evanjelia. Istá literárna kritička napísala: „Čítanie tohto evanjelia je ako čítanie básne. Je to podnetný zážitok. Prekladá nám sled udalostí a výrokov, ktoré sa spájajú, aby našich mysliach vytvorili jednotný celok a mocný symbol, významový model. Čítanie sv. Marka sa nijako nepodobá čítaniu série záznamov z rúk kompilátora kroník, či zbierke samostatných anekdot“ (Helen Gardnerová).

Nech už nemusím počúvať hlas Pána, svojho Boha, a vidieť tento veľký oheň, aby som nezomrel (Dt 18, 16)

Takáto je túžba božieho ľudu Izraela. Preto Pán vzbudzuje proroka, ktorý bude schopný počúvať hlas Pána a pozerať do veľkého ohňa. Týmto prorokom v definitívnej plnosti predpovede je  Ježiš prinášajúci oheň na zem, a ním sme aj my ako jeho prorocký ľud. Slovo hriechom posadnutého srdca, ktoré hovorí čo ťa do mňa, nech premení Boží hlas a Boží oheň: