Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní (Jn 1, 39)

Je zaujímavé, ako si Ján a Ondrej detailne pamätajú hodinu, v ktorú vstúpili do Ježišovho domu - do jeho súkromia, do jeho tajomstva - a rozhodli sa ho nielen nasledovať, ale aj pozvať ďalších. V túto hodinu sa udiala podstatná zmena v ich živote. I keď daný údaj môže v prvom rade odhaľovať hĺbku ich zážitku s Ježišom (niektorí ľudia si veľmi presne pamätajú deň, i hodinu vlastného obrátenia), zmysel tohto blízkeho časového určenia možno rozkryje symbolika čísla štyri. Toto číslo sa objavuje aj v prvom čítaní, keď  Samuela volá Boh. Trikrát mu nerozumie, ale na štvrtý krát odpovie: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva.

Číslo štyri  je vo svätom Písme symbolom stvoreného sveta (číslo tri sveta nestvoreného). Veď štyri sú svetové strany, lunárne fázy, ročné obdobia, štvorec je znamením pevnosti, stability, v Apokalypse je stvorený svet pozostávajúci zo štyroch prvkov: nebo, zem, podsvetie, more... Fakt, že na štvrté Božie volanie Samuel odpovedá, chce povedať, že touto odpoveďou sa začína rodiť niečo nové: nové stvorenie, nové obdobie v dejinách Izraela. Po čase, keď nebolo slova, ani prorockého videnia, prichádza čas kedy Boh bude hovoriť. So Samuelom začína obdobie súdu, čistenia i nového politického usporiadania národa. Pozoruhodná je súvislosť, že aj Zachariášovi Boh začal hovoriť práve v štvrtý rok kráľa Dária a vo štvrtý deň deviateho mesiaca (Zach 7, 1). Skutočnosť, že aj stretnutie v Ježišovom dome sa udialo okolo štvrtej hodiny popoludní chce povedať, že s prijatím Ježišovho pozvania sa starý svet začína meniť na nový. Ondrej a Ján opúšťajú Jána, nachádzajú svoje osobné naplnenie, menia sa na učeníkov. Jánovo evanjelium je bohaté aj na ďalšie „štvorkové“ udalosti“  a tie dokresľujú čo je tento nový svet a nové stvorenie:

Je to svet, v ktorom je plnosť, sýtosť, žatva, bohatstvo a radostné plesanie, veď aj tých čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí (Mt 15, 38): Nevravíte aj vy: »Ešte štyri mesiace a bude žatva?« Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Jn 4, 35

Je to svet kde nepanuje smrť, rozklad, strnulosť, nemoci ... Veď aj ochrnutého niesli k Ježišovi štyria ľudia (Mk 2, 3): Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Jn 11, 17

Je to svet, ktorý je zaodetý do odevu Božej milosti, svet v ktorom Boh odmeňuje krádež teplom, hriech odpustením, násilie nehou: Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Jn 19, 23

Len v kontakte s Ježišom sa rodí niečo nové. Napríklad aj sila naplniť to, čo Pavol dáva ako príkaz: Varujte sa smilstva! Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele (1Kor 6, 13-20). Ostať v Ježišovom (Božom) dome ako Samuel, Ondrej a Ján znamená zakúšať vnútornú premenu, ktorou sa začína nový vek. Naše údy sa vtedy menia na Kristove údy, ako hovorí sv. Pavol a naše telo sa mení na chrám Ducha Svätého.

Keďže sa nachádzame v dvanástkovom roku (2012), čo je tri krát štyri  (číslo dokonalosti), môžeme túto skutočnosť vnímať ako znamenie Božej túžby po novom stvorení, ktorého počiatkom je aj spoločenstvo dvanástich učeníkov, ktorých povolania sme cez dnešné evanjelium svedkami. Vstúpme do jeho domu. Ním je Cirkev so siedmimi sviatosťami (4 plus 3 symbol plnosti stvoreného a nestvoreného sveta). V tomto dome nachádzame aj Máriu, novú Evu, nové stvorenie plné Ducha Svätého a milosti.
Majme lásku k Cirkvi, k tej starej dáme (starému pánovi ako bol Héli) ako nás to učí Samuel. On bol plný sviežosti a Ducha, bol nositeľom obnovy Izraela. Prvé slovo, ktoré mu zaznelo od Pána sa týkalo práve ľudských nedostatkov Héliho. Avšak  nikdy sa neobrátil proti svojmu učiteľovi. Akoby vedel, že je údelom každého proroka nakoniec ustúpiť, či v umenšiť sa, ako toho hovorí Ján Krstiteľ. Héli vytvára priestor Samuelovi, Ján Krstiteľ Ježišovi, Ondrej Petrovi, Ježiš Otcovi...Ale v tomto ustúpení, v tejto „smrti“, sa nás ujíma Boh, kriesi nás a pretvára na nové stvorenie. Dôležité je, že sa ohlasuje Ježišovo meno a to Cirkev  v celý ch dejinách, i v tých najpohnutejších robila. „Zo skúsenosti našich dní vieme, že Ježišovo meno, i keď len vyslovené, preukazuje netušenú moc...Všade, kde sa vyslovuje meno Ježiša Krista, ono znamená ochranu i nárok... Toto meno poskytuje ochranu ľuďom i vzácnym hodnotám, ktoré zastávajú“ (D. Bonhoeffer).

Požehnané hodiny nadchádzajúceho týždňa 
o. Ľubo