„Ninive bolo veľké mesto pred Bohom; tri dni trvala cesta cezeň“ (Jon 3, 1-5)

Pre niekoľkými dňami som sa vybral na prechádzku okolo rodného mesta. Cesta stredne rýchlym krokom trvala okolo hodiny a pol. Predpokladám, že spolu s najodľahlejšími ulicami by to mohlo trvať asi do troch hodín. Nitra sa dá krížom prejsť (od Klokočiny po UPC) za necelú hodinu. Okruh okolo Nitry možno za päť hodín. Aké veľké by muselo byť Ninive, aby cesta cezeň trvala tri dni? Samozrejme ak si odmyslíme zastávky na občerstvenie v hostincoch, pivárňach a iných podnikochJ. Keďže je zrejmé, že mesto rozlohy New Yorku, či San Paolo by v Izraeli sotva mohlo vyrásť, je treba daný číselný údaj chápať symbolicky. Minutý týždeň sme hovorili o čísle štyri ako o čísle stvoreného sveta, číslo tri je zas symbolom sveta nestvoreného, božského (sú tri božské osoby, Ježiš vstal zmŕtvych na tretí deň, sú tri cnosti: viera, nádej, láska; Boh je troj-svätý...). V základe mesta Ninive je vpísané číslo tri, čiže jeho pôvod je v Bohu, je stvorené podľa Božieho predobrazu a Boh je aj jeho naplnením.  Dnešná stať hovorí o tom, ako sa údel mesta napĺňa. Dovtedy čisto ľudské mesto sa stáva mestom Božím a to cez prijatie Božieho slova z úst Jonáša. Slovo Boha naplnilo mesto, od panovníka po jednoduchý ľud. Ninive je teraz mestom nad ktorým žiari Božie slovo, spása, zľutovanie, milosrdenstvo, dobrota a spravodlivosť (porov. Ž 24). Je novým Ninive, možno ako Nové Mesto nad Váhom, Slovenské Nové Mesto alebo, Nová Dubnica...

Vo všetko ľudskom, čo je znázornené v  obraze mesta (rodinný i verejný život s politikou, kultúrou, prácou, voľným časom...) je vpísaný Boží kód. Všetko ľudské, pozemské, stvorené... čaká na svoje naplnenie. Sv. Pavol Píše Korinťanom: „Tí, čo majú manželku, nech žijú akoby ju nemali, tí, čo plačú, akoby neplakali...; tí, čo užívajú veci tohto sveta, akoby ich neužívali“ (1Kor 7, 29-31). Akoby chcel Pavol povedať, že pre čokoľvek čisto ľudské (rodina, obchod, jedlo) nemá zmysel vyroniť čo len jedinú slzu, lebo je to neúplné. Aj pozemské dobrá ako manželstvo, či obchod ako i ďalšie veci ľudského života čakajú na svoje naplnenie. Veď pravým cieľom manželstva je prežívať jednotu Krista a Cirkvi a pravým cieľom obchodu je „obdivuhodná výmena“ pozemského života za nebeský, pravým zmyslom jedenia je jesť a piť vlastnú spásu v Eucharistii a následne jesť v Božom kráľovstve... Naplnenie stvoreného poriadku prichádza s Kristom. Stvorené skutočnosti sú ako obrysy omaľovánky,  ktoré dieťa Božie vyplní farbami. Túto pravdu rozvíja aj dnešné evanjelium (Mk 1, 14-20):

Ježiš napĺňa uväznený Jánov hlas obsahom. Ježiš dáva naplnenie rybárskemu remeslu Šimona a Ondreja, keď im sľubuje, že z nich urobí rybárov ľudí. Ježiš dáva naplnenie povolaniu opravárov sieti, keď povoláva Jakuba a Jána od sietí, aby opravili siete vzťahov v izraelskom národe. Ježiš napĺňa otcovstvo starého Zebedeja, keď povoláva jeho synov a tým sa uskutočňuje najkrajšie oddelenie detí od rodičov, ktoré v tomto prípade znamená posvätenie (svätý = oddelený). Nakoniec Ježiš to hovorí úplne explicitne: Čas sa naplnil a Božie kráľovstvo sa priblížilo. Čas je ako prútený košík, ktorý čaká na ovocie; čas je ako lono panny, ktoré čaká na dieťa; čas je ako kolíska, ktorá čaká novorodenca... S Ježišom sa naplnil čas a chce, aby ním bolo naplnené všetko pozemské: naše štúdium, priateľstvá a rodinné väzby, profesie, voľný čas, spev (na spôsob spevu žalmistu). Vo všetkom pozemskom je vpísaný trojkový kód – kód božského. Všetko má v sebe dobro, ktoré Boh neneguje, nepopiera, neznevažuje, nezosmiešňuje, ale napĺňa. Tak ako Šimona a Ondreja pozýva k tomu, aby ostali tým, čím sú – rybármi. Ale v božskej plnosti tejto profesie. Ani od nás Boh nechce aby sme zanechali štúdium, rodinu, priateľstvá,... Chce len aby On sám a jeho kráľovstvo boli prvým predmetom nášho štúdia, snaženia, práce a tvorivosti, aby On sám bol našim otcom, bratom i dieťaťom, našim priateľom, aby on bol našou radosťou, spevom, voľným časom,... Rozpoznajme, čo je to božské v našom povolaní a k čomu nás to zaväzuje. Ak si študent, Ježiš ťa volá stať sa znalcom Božej vôle, ak si snúbenec, Ježiš ťa volá pripraviť si nevestu bez vrásky a poškvrny, ak si obchodník, Ježiš ťa volá hľadaj drahocennú perlu a následne všetko predať,...

„Kto by chcel nejakú vec, ktorá nie je Kristom, nevie, čo chce. Kto by si pýtal vec, ktorá nie je Kristom nevie, čo si pýta. Kto nepracuje pre Krista, nevie, čo robí“ (Sv. Filip Neri)

Skúsme prežiť radosť naplnenia nášho osobného času Kristom.  V Kristovi máme všetko. Naučme sa tešiť s Kristovej prítomnosti ako z cieľa, ktorý je vpísaný v našej bytosti ako sv. Anton Paduánsky.

Chorobou oslabený a vyčerpaný Anton prijal krátko pred svojou smrťou pozvanie grófa Tisa na zámok Camposampiero. Istý večer ho gróf, ako to zvyčajne robieval, išiel pozrieť do jeho izby. Dvere Antonovej izby boli pootvorené a vychádzalo z nich jasné, žiarivé svetlo. Gróf sa zľakol, že horí, rýchlo dvere dokorán otvoril, no na prahu zostal stáť. V jasne ožiarenej miestnosti videl Antona, ako kľačí a v náručí drží dieťa, zahalené v lúčoch svetla, dieťa z ktorého vychádzal veľký jas. Božské Dieťa Antona pobozkalo a Anton mu vo svojej detskej láske jeho bozk opätoval. Keď jasné svetlo zmizlo a malá izba sa opäť ponorila do tmy, gróf bol hlboko dojatý týmto výjavom. Anton k nemu s úsmevom podišiel a poprosil ho, aby o tom nikomu nehovoril. A gróf až po svätcovej smrti odhalil toto ich spoločné tajomstvo.

Nech sa naplní aj Váš čas skúšok tým, ktorý bol skúšaný za nás.
o. Ľubo