Ostatný billboard anglikánskeho cirkevného spoločenstva známeho pod názvom „St Matthews-in-the-City“ z Aucklandu na Novom Zélande – zobrazujúci Pannu Máriu s pozitívnym tehotenským testom – sa snaží povedať, že Vianoce sú „o skutočnom dieťati a skutočnej matke“. Billboard uzrel svetlo sveta 13. decembra a mal by zostať pred chrámom sv. Matúša v meste Aucklande až do sviatku Božieho narodenia 25. decembra. Pastor daný počin komentuje naslodovne: „Rovnako ako v minulosti naším zámerom je vyhnúť sa sentimentalizmu, banalizovaniu, niečomu prehliadnuteľnému a vniesť trochu iskriacich myšlienok a diskusie do kresťanských spoločenstiev. Myslím si tiež, že Máriin šok pri zistení, že je tehotná, nehľadiac na to, ako kto vníma to, či mala nejaké božské vnuknutie alebo nie, je šokom mladej slobodnej devy, takej, aké boli v tých dňoch mnohé …. a ktorá cíti obmedzené prostriedky na živobytie a v tom spočíva celé jej znepokojenie. A myslím si, že úzkosť a znepokojenie sa v dnešnej dobe lepí na mnohých z nás, nielen v súvislosti s tehotenstvom, ale aj v súvislosti s nedostatkom peňazí, prostriedkov alebo pevného zdravia.“

Iniciatíva kresťanského spoločenstva v snahe oslobodiť Vianoce od civilizačných nánosov je chvályhodná. I keď v sebe nesie pre veriacich neakceptovateľnú a nebiblickú predstavu Márie, predsa len z istého hľadiska má v sebe jednu pozitívnu myšlienku. Totiž tak ako je škandalózne a neprimerané hovoriť o Máriinom zdesení pri počatí Syna, tak podobne škandalózne vyznieva akákoľvek forma zdesenia, neistoty a strachu na tvárach veriacich ľudí Cirkvi, ktorá je podľa koncilu Máriou (veď Mária je vzorom, predobrazom a najvznešenejším údom Cirkvi).

Koľko zdesenia, strachu, neistoty sa zračí na tvárach mladých i starých veriacich. Niektoré typy strachu sú zreteľne dôsledkom hriechu. Veď počatie z hriešneho pomeru nemôže priniesť pokoj nikomu, najmenej počatému dieťaťu. Rovnako úspech v škole dosiahnutý na základe podvodu, či zárobok dosiahnutý nečestnými praktikami... Ale jestvujú aj obavy, ktoré súvisia so súčasným stavom spoločnosti, ekonomiky, zdravotníctva... A tie sú reálne. Akékoľvek zdesenie nemá mať miesto v tvári kresťana.

Druhá kniha Samuelova hovorí, že Boh doprial pokoj Dávidovi od všetkých nepriateľov. A Nátan povzbudzuje Dávida: Pán je s tebou, choď a rob všetko, čo ti vnuká srdce. Oslobodím ťa od všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj. Žalmista hovorí: Naveky zaistím tvoj rod... Naveky mu moju milosť zachovám (Ž 89).   Pavol v liste Rimanom hovorí o Bohu, ktorý odhaľuje svoje večné tajomstvo a ktorý utvrdzuje človeka v jeho neistote. A scéna dnešného evanjelia potvrdzuje, že Boh plní svoj sľub a že ho splní aj v našich časoch.

Preto tvár kresťana v tomto adventnom čase má byť tvárou plnou istoty, pokoja a radosti. Pre niektorých však je stále problém prijať Ježiša ako nechcené dieťa. Správny postoj je postoj žalmistu, ktorý hovorí: Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť.  A samozrejme postoj Márie – tej skutočne biblickej ženy. Ju Boží svet nedesí, ale je jej každodennou súčasťou. Zhovára sa s ním a prijíma. Táto scéna je plná radosti, ako to vyjadrí aj následná scéna Návštevy Panny Márie u Alžbety, u ktorej sa Boh prejavil rovnako ako verný Boh.  

Buďme aj my plní radostného očakávania. Čoho? Najmä duchovných darov od Boha. List Hebrejom hovorí: Veď nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého, zakúsili dobré Božie slovo a sily budúceho veku,  a potom odpadli (6, 4-6). Je to dar hlbokej stálosti. Ale Peter hovorí aj o ďalších daroch: Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život, a nábožnosť... darovala vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na božskej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť (2 Pt 1, 3-4).

Pavol hovorí: Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali... a ďalej: každý niečo má: dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov (1Kor 14, 1. 26). Ale nadovšetko: Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône! (Ef 5, 2).

Pýtajme si tieto dary. Ale nielen to, snažme sa ich hojne už teraz dávať a tým sa vzájomne obdarovávať, ako hovorí sv. Ján: Obyvatelia zeme sa budú nad nimi radovať a plesať a budú si navzájom posielať dary (Zjv 11, 10) 

A Pavol rovnako: Veď ste azda počuli o dare Božej milosti, ktorý som dostal pre vás,  A ja som sa stal jeho služobníkom daru Božej milosti, ktorú som dostal podľa pôsobenia jeho moci (Ef 3, 2).

Pre úspech vlastného života, pre navrátenie cvengu značke „kresťan“, ale možno aj značke „kresťanské vianoce“, sú potrebné zvláštne dary. Jeden marketingový poradca Peter Littmann, (pomohol okrem iných regionálnej značke Hugo Boss stať sa celosvetovou), o tom hovorí nasledovné: Jadrom môjho poradenstva je, že keď firmy robia to isté, ako iné firmy, ekonomicky to nemá nijaký zmysel. Nefunguje to. V niečom sa musíte odlišovať, v produkte, marketingu či v reklame, niečo musíte robiť inak ako ostatní.... Na otázku Ako sa s vami hľadá iná cesta, poradca odpovedá:  Musíte mať informácie. Aj vo veľkých firmách stretávam ľudí, ktorí si namýšľajú, že majú niečo nové, nejakú výbornú inováciu, ale len preto, lebo nemajú dosť informácií. Potom sú prekvapení, že im to nefunguje. Druhá dôležitá vec je intuícia. Všetko sa totiž nedá vyrátať podľa biznisplánu, často je dôležitá intuícia, šiesty zmysel ľudí, ktorí sú zodpovední za firmu. A tretia vec – musia mať aj odvahu to urobiť. Často majú ľudia vo firme dobrý nápad, ale netrúfajú si ho realizovať, pretože je spojený s rizikom. Lenže v tom tkvie šanca, príležitosť. Ak nie ste ochotní prijať riziko, šancu stratíte... SME 17. 12. 2011

Dar dôležitých informácii (Ako sa to stane?), dar intuície (ako Dávid, ktorý počuje od Nátana: Choď a rob všetko, čo ti vnuká srdce) a dar odvahy (Hľa služobnica Pána). Toto a mnoho ďalšieho nám dáva Boh v tomto čase.

Týmto najkvalitnejším je potrebné obdarovávať okolie, ako Mária darovala samú seba a vlastného Syna. Bol istý farmár, ktorého obilie vždy získalo na štátnej výstave prvé cenu sa každý rok delil s farmármi, ktorí hospodárili v okolí jeho poľa o svoju najlepšiu siatbu. Keď sa ho niekto spýtal prečo to robí, odpovedal: „Je v tom vlastný záujem. Vietor roznáša peľ a nesie ho z poľa na pole. Keby moji susedia pestovali podradnejšie obilie, krížením by klesala kvalita môjho zrna. Preto sa starám, aby aj oni mali na poli to najlepšie obilie. Všetko čo dávame druhým, dávame aj sebe samým. (A. de Mello, MŽ 2, 169). 

Požehnaný štvrtý adventný týždeň,
o. Ľubo