Pápež Benedikt 7. marca 2008 povedal: „V srdci sviatostného slávenia nie je hriech, ale Božie milosrdenstvo, ktoré je nekonečne väčšie ako naša vina“.
Dnešná evanjeliová scéna nás privádza do večeradla, ku sláveniu prvej eucharistie. Ľudia, ktorí majú mať s Ježišom účasť na prvej omši v dejinách sú skôr podobní starým Jakubovým synom, než vodcami nového Izraela. Akoby na nich platili slová umierajúceho Jakuba: „Prekypoval si sťa voda,… zneuctil si moje lôžko“ (povedané Rubenovi), „ľstivosť a násilie sú vaše zbrane“ (povedané Simeonovi a Lévimu), „kostnatý osol, čo odpočíva za ohradami je Isachar“, „hadom na ceste, zmija rohatá na chodníku, čo hryzie koňa pri kopyte“ (povedané o Danovi), „dravý vlk“ (povedané o Benjamínovi). Len o Nefatilim (ktorý sa preukazuje krásnymi rečami), Jozefovi (ktorý je ako ovocný stromček) a Júdovi (ktorý je ako lev, ktorému prislúcha žezlo) sú proroctvá pozitívne.
Všetci potrebujú Božie milosrdenstvo. Nikto nie je hodný byť na tomto slávení.
Z tohto kruhu dnes viac ako inokedy vystupuje do popredia Judáš a jeho zrada. Je jediný, koho meno korešponduje s jedným z Jakubových synov (Júda) a o ktorom jeho otec vyniesol to najkrajšie proroctvo. My sa môžeme domnievať, že Ježiš Judáša/Júdu vníma očami patriarchu Jakuba. Nazýva ho priateľom. Práve tento priateľ sa rozhodol obrátiť pätu proti tomu, kto mu dáva jesť chlieb – proti Ježišovi.
V tomto okamihu, v okamihu rozhodnutia pre hriech sa deje niečo nepochopiteľné, tak ako je nepochopiteľná veta sv. Pavla: „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte viac rozhojnila Božia milosť“ (Rim 5, 20). Ježiš dokonale miluje. Takže môžeme byť svedkami lásky, ktorá miluje, ale citovo nevydiera, ktorá túži, ale uchováva si šarm. Táto láska sa prejavuje v slede Ježišových gest a prejavov.
Prvým Ježišovým prejavom je „zachvenie sa v duchu“. Ježišov ľudský duch sa zachvel v Duchu Svätom – v Duchu lásky. Jeho láska sa rozkmitala, rozšírila, explodovala, rozliala sa. Je to to isté chvenie, ktoré zažíva milujúci Ježiš nad správou o Lazárovej smrti, o tom, že je už tri dni v hrobe a páchne. Judáš je v túto chvíľu rozhodnutia pre zlo už v hrobe a páchne, veď aj vôňa Máriinej nardovej masti mu bola neznesiteľná. Rozkladným zápachom napĺňa dom Cirkvi. Ježiš sa rozhodne ho povolať z hrobu, tým, že si ľahne do hrobu namiesto neho. Je to to isté chvenie, ktoré zažíva Ježiš pri správe, že sa Judášovi poddávali zlí duchovia a že jeho meno je zapísané v knihe života pre život. Ježiš vidí toto veľké Judášovo povolanie stále a je pre neho trvalo prítomné, neodvolateľné. Chveje sa za všetkých, ktorí mohli byť oslobodení jeho slovom a učením.
Následne Ježiš hovorí: „jeden z vás ma zradí“. Ježiš musí odhaliť pravdu o zrade, ale nechce menovať priamo Judáša. Jednak sú všetci zúčastnení potencionálni zradcovia (Peter to nakoniec potvrdí a aj ostatní sa rozutekali), jednak je takto vytvorený priestor, aby sa Judáš vážne zamyslel nad svojim rozhodnutím. Ešte stále ho môže zmeniť. To, čo sa hovorilo potajomky, bolo vyslovené nahlas, ale nie pre usvedčenie, ale na obrátenie.
Nasleduje podanie namočenej smidky. Podľa tradície je namočená smidka chleba pri veľkonočnej večeri rezervovaná tomu synovi, ktorému chce otec prejaviť najväčšiu lásku. Najbližšie je Ján a Peter a určite by si to zaslúžil niekto z nich dvoch. Ježiš najväčšiu lásku prejavuje Judášovi. V tomto kúsku chleba, ktorý je namočený, je znázornený Ježišov údel, čiže skutočnosť že jeho telo (chlieb) bude ponorené do krvi, že bude pokrstené krvou (omočiť je po grécky baptó a to má spoločný koreň ako slovo baptizó – krstiť). V tomto geste je veľká neha.
Nasledujú slová „čo chceš urobiť, urob čo najskôr“. Akoby v nich sám Ježiš pobádal Judáša k hriechu. Ale v tomto slove sa ukazuje láska, v ktorej Ježiš už akceptoval slobodu jeho priateľa a vložil toto zlé rozhodnutie do spásneho plánu.
V tomto všetkom Ježiš neplače, neprosí, len miluje. A aká mala byť odpoveď? Predsa na výzvu „urob čo chceš urobiť“, kde Ježiš Judášovi pripomína, že ho opantala vlastná vôľa, sa mal Judáš opýtať: „A čo chceš Ježišu ty?“ Tak ľahké. Bez tejto otázky sa znak Ježišovej lásky nepremení na jeho telo a krv, ale ostane len namočeným chlebom. Aj keby sme ostali vo večeradle a nevymenili svoju vôľu za Ježišovu, tak eucharistia bude pre nás len obyčajným chlebom a vínom bez účinku.
Ak sme v rozhodnutí ostať nemenní v našom rozhodnutí žiť podľa seba, tak sme v tme a satan rozdeľuje Cirkev. Skúsme aj dnes prosiť: Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi.